Dead poets society

Milujem ťa celým srdcom, celou dušou, celým človekom...Sám neviem kto mi poskytol ten dar, tú možnosť byť s tebou..Srdce mi plesá každým okamihom keď si pri mne...Chcem byť tvojim princom, tvojim kráľom...Snažím sa prekonať všetko čo bolo, potopiť minulosť, aby tvoj úsmev bol láskou premeenný na euróriu citou....Nikdy som sa nestretol s niečím podobným, si poklad, dar...Možno je to egocentrizmus, možno..ale stále presvedčenie ,že ti čo cítim je nenapodobyteľné..ochotný obetovať všetko, ísť kamkoľvek len pre teba...Rozplývam sa...Nad tvárou,  nad citom, nad dotykmi, vôňou, úsmevom...Hoc i len kvet darovaný láskou znásobý cit, ktorý vnímam...Nepoznám triky, tie ktoré ťa tak obmekčia, len cestou srdca sa nechávam viesť k cieľom....Slová vedú k slzám, nie smútku lež radosti...Pokoja a uspokojenia...Snažím sa, premýšľam a chcem byť tvojim ritierom v žiarivej zbroji ktorý ti vyčarí nebo na zemy. Vytláčam zmysli a predstavy na bok a nechávam srdce hrať prvú roľu v živote, vedúc sa len ním sa skláňa nad tebou...Šťastie tvorí vodopády sĺz pri každom stretnutí...Rozlievajú sa pocity sťa rieka, delta ktorá dáva život všade na vôkol...Tvoja práca, neuvedomujúc si vlastnú silu nás premieňaš v magnety priťahujúc sa neotrasiteľne, láskou... V snoch sa budí predstava, tak ju pripusti k sebe, dnu do srdca...Pretože to, čo zo mňa trýská človek nenapodobí...A necíti len tak, necíti časom...To osud strojí budúcnosť...A môj si ty...Ty môj anjel, láska, poklad, vesmír, slnko...Všetko dobré vôkol...To s čím-kým chcem stráviť zbytok života...Milujem ťa..Navždy...