Dead poets society

Deň za dňom sa vyvíjame, niekedy pojmami ,inokedy bez zeme pod našimi nohami. Približuje sa deň a s ním sa blíži skúška. Skúška nás, či ja ,alebo ty? Vydržíme? 160dní premeny so slzami v očiach.. Priznám sa, bojím sa. Moja pevná pôda je pretriasaná zemetraseniami, no srdce je živé a chce ísť ďalej. Viem čo ma čaká, odporná predstava dotykov páliacich moje srdce, výčitky a bolesť. Posiaty popáleninami všade tam...Alkohol splachujem zábrany a sprchou zmývam špinu poškvrneného srdca, tela, duše....Čím zmyjem fantáziu? Čím paranoiu? V tom momente sa moje telo rozleje na betóne, nie z chuti uspokojovať “potreby” ,ale z potreby zabíjať predstavy. Hoci karty niesú rozdané najlepšie, mám partnera silnejšieho ako čokoľvek…Viem ,že neveríš… Chcem šokovať tvoju zlomenú istotu a už nikdy nevidieť tvoje slzy…Každá jedna z nich ma bolí ako rana bičom,ako vrhnutie do opätovnej ničoty bez teba..160 dní, 3840hodín, 230400minút a každá z nich spojená z jednou jedinou..S tebou…Musí to ísť von…Pocity, šťastia, aj smútku…Otvorenosť je základný kameň bez ktorého sa zrútime ako domček z karát…Nikto ma o teba nepripravý..Som nadopovaný tou správnou doktrínou ochotný stať sa martírom 160dní mučeným bolesťou…Podporím ťa, podporím, pomôžem. Sľubujem…Zasa viem viacej, viacej o tebe….Chcem pre teba niesť v srdci pozitívny náboj ktorý bude k tebe letieť prostredníctvom každého z mojich slov. Láska hory prenáša? Pokiaľ ešte nie bude museť začať…A kto vie? Možno nakoniec milenci nezomrú...Keby ma nesužoval strach...Zapletený v sieti....Jej dotyky bičujú moje podnety na neúnosnú hranicu šialenosti. Vlastná paranoidita a obrovská láska, môj jing a jang. Len tvoja prítomnosť sype na okamihy môjho života hviezdy prach... Vytrhnutý z brutu, bohužial? Nemyslím..Nechcem cítiť inú vôňu, hladkať iné prsia a bozkávať iné pery...Napriek tomu ,že to odo mňa chceš...Tie dni...Ako to mám prekonať? Pomôžte mi niekto....Zvrátené ideály? Predpotopné? ...Pripravujem omáčky ako teplý balzam na city tie budú jediná možnosť čím sa kŕmiť kým nebude verdikt vynesený, aby som neumrel bez hladu po tebe...Keď som ich chcel a mal prišlo mi to normálne, zábavné, nudné, nepríjemné, odporné....Tak prečo to mám robiť znova? Nebojím sa iného...Len to prekliate číslo mi kradne sny, pokojnú noc...Skúška číslo 160...