Dead poets society

Trpké bolo tvoje vysvetlenie, tvoje slová ,ktoré mi stále znejú v ušiach, a trhajú bubienky ako ten najpríšernejší zvuk. Nechcem byť, chcem žiť. Pekné, takto áno no pre mňa letiaca harpúna ,ktorá sa blíži svetelnou rýchlosťou priamo na mňa. Skúšam sa všemožne schovať, za stromy, do tmavých kútov, kdekoľvek. Som až natoľko nechápavý? Aké by to bolo ľahké keby som bol taký akého chceš a proste si povedal...A čo. Bola, je a nebude... Človeka nezmeníš buď ma zabi ,alebo sa musíš zmieriť s tým čo cítim. Nebudem ten bezcitný, nebudem taký akým som bol. Nebudem pre teba, bol som pre iné a ty si iná a práve preto si zaslúžiš viac. Miesto na vrchole, na mieste kde sa zmestí len človek. Na špičke toho ľadovca čo si rozpustila hoc sama nevieš ako. Na špičke môjho srdca. Budem sa predierať aj naďalej, milovať, dokazovať, robiť ťa šťastnou. Nech vidíš ,že sa to dá, stačí sa odovzdať. Ako vždy keď sme spolu a nemyslíš, ležíš a odovzdávaš sa mi ,aby som sa ti ja mohol odovzdať. Existujeme len jeden pre druhého a pre nás. Sedím vo vlaku ,ktorého koľaje vedú nevedno kam. Napriek tomu cestujem a na žiadnej z jeho staníc nechcem vystúpiť, žiadna z nich ma nezaujala, aj keď môžem. Veziem sa ním a chcem sa odviesť na konečnú. Na miesto kde nájdem to čo som chcel, to čo dostávam len z jednej studne...Nech sa udeje čokoľvek. Zostanem, moja socha je už postavená na mieste vedľa teba a nedá sa ňou pohnúť. Týči sa pri tebe a drží nad tebou ochrannú ruku. Medená socha ktorú rozpustí len to najsilnejšie čo tento svet pozná. Tá vlna energia trieštiaca z tvojich očí. Tá energia ktorú nezastavíš okuliarmi, múrami, slovami...Ani spoločnosťou... Keď sa pohľady stretnú a topia sa ľadovce reality, skutočnosti a pravdy..Para zahmlieva negativitu okamihu. Sila stretnutia exploduje a my sa stávame pánmi sveta okolo nás, kráľ a kráľovná samých seba. Na čas kým podlý, všadeprítomný vrah nenaleje jed do našich čiaš...A takto to ide, deň za dňom, noc za nocou...No ja ostávam, ostávam dovtedy kým sa proces nezopakuje, stojím. Ošľahaný vetrom, telo posiate omrzlinami, a duša kvíliaca bolesťou a nedostatkom jej životnej energie. Teba...