Dead poets society

Otočil sa mi svet, pozerám sa do tvojich očí, čas zastavil. Minúty sú hodinami. Pozerám sa do tvojich očí a tento okamih všetko zmenil. Bez slov, sledujem, bez slov, milujem. Tá jedna veta zmenila všetko. Čo je krajšie ako nebo? Čo je ďalej? Tá jedna veta...pár slov. A ja som pochopil ,že zastaviť sa nedá. Rútim sa dopredu, a nechcem zastaviť. Bola to pečať, letenka niekde ďalej. Už viem že som si vybral dobre. Nikto a nič ma nepresvedčí o opaku. Vedel som to, vždy som to vedel...Od začiatku, keď som bol postrelený...Si moje svetlo v temnote..Stačilo tak málo, stačilo to ,,asi“. Pre niekoho také obyčajné...Pre mňa viac ako čokoľvek...V tom momente som odpadol, stratil sa omámený, naplnený. Vyletel do výšok, ďaleko, na vrchol. A jeho menom bolo šťastie. Tvoje ústa boli prostriedok, tvoje slová palivom ,ktorý ho naštartoval...Reťaze boli pretrhnuté. Zaznel výbuch a bol som inde. A dnes som spadol naspäť. Prečo sa tak bojíš? Muselo to byť horšie ako som si myslel...Trest smrti za predstierané city, za klamstvo. Klamstvo ktoré zabíja. Kto bol tvojim vrahom? Ležíš na posteli a ja sa snažím ošetrovať. Dolámané kúsky, neboj láska ja ťa zachránim. Neumrieš, nie v nej. Nedovolím im to, nikto ťa nezabije. Nemaj strach som pri tebe, som pre ňu. A ty to vieš...My to vieme. Rozdúcham oheň ktorý bol zahasený. Rozvírim plamene, ktoré spália pochybnosti, nedôveru a strach. Spolu budeme lietať a ja ťa nepustím. Budem tvojim ochrancom láska. Pre ňu ťa zachránim. A ty mi pomôžeš, sľúb mi to...Ruka v ruke preberme srdce k životu. Nech všade počuť jeho tlkot ako zvon ktorému dávaš zvuk. Láska, si srdcom zvonu...Len pravá láska vydrží...A ja ju pevne držím v rukách, v srdci, na jazyku..Zvoníš vo mne, a ja žijem pre teba...Bez teba mi netreba.... Nech cesta je akákoľvek zložitá, tŕnistá, posiata prekážkami....S krídlami od teba preletím nad všetkým...Mám dôvod, silu, teba...Som nesmrteľný...Kráčam za tebou neboj sa....poklad, vydrž už som blízko.