Dead poets society

       Sledujem a hľadám ťa všade navôkol, prechádzam sa pláňami bolesti ktore vzišli z...čoho? Na kolenách kľačím a prosím o odpoveď. Kto spálil lúky plné farebných kvetov? Zvládli sme nedôveru, klamstvá, zvládli sme tisíce kilometrov a tisíce hodín. Teraz sedím plačúci a odovzdávam srdce na dlani, to krvácajúce srdce ktoré žije už len z lásky. Už viem čo ju dokáže najsilnejšie raniť..Nedôvera v ňu tak silná a stále vychádzajúca na povrch. Keď dôvera s nedôverou ruka v ruka sa zmiesili v tú najnebezpečnejšiu zbraň..

        Zahalili ju tiene tmavé a silné a ona sa snaží s krvavými podliatinami pretĺcť na povrch. Myslel som ,že som dosiahol vrchol a pritom som zničil cestu po ktorej som naň šlapal dlho a bolestivo..Myslel som ,že žiarlivosť je zlá no aj ona je vraj súčasť skomercionalizoval som lásku...chcel som sa dostať k jej prapodstate k čistote a svätskej dôvere jeden v druhého.. Ublížil som jej tým natoľko ,že neviem aká je cesta späť. Daj mi signál ako sa vrátiť späť a pritom nestratiť ciel, dokázať veriť v teba v tvoju najčistejšiu podobu a pritom nezatínať meč do srdca tej ktorá ťa stvorila..Len ty vieš aký som bol, vieš že som sa ťa snažil nájsť všade navôkol len slepo som strieľal až mi došli náboje. Aj vtedy si prišla a našla si nás v temnote, ukázala si mi ju, v momente keď sa otočila a naše oči sa stretli si ma zasiahla šípom a ja som vedel ,že cesta naspät by bola klamstvom voči samému sebe. Hoci som vedel ,aká ťažká skúška to bude odovzdal som všetko aby som ju získal. A teraz ju mám a ona trpí, trpí a ja trpím s ňou už nepoznáme to šťastie a bičujeme sa navzájom napriek tomu ,že obaja vieme že máme to najviac čo sme kedy mohli dostať..

        Ležím, nevidím cez slzy a dym nevidím cestu ako uspokojiť moju vieru v dokonalú lásku, vyrovnanú, seberovnú, založenú na dokonalej dôvere v toho druhého a rovnako šťastie. Azda sme primladý? Nehodný sa ti vyrovnať a spoznať ťa do hlbín? Musiš trestať človek keď ťa túži len rozvíjať do nepoznaných hraníc? Prekonať ten zaužívaný spôsob vnútenej lásky ako spoločnosti niekoho s kým človek musí zostať aby sa nezbláznil zo samoty, tej ''lásky'' ktorá slúži na uspokojenie tých najprimitívnejších pudov..Chcem ťa držať v rukách a dostať s teba všetko do poslednej kvapky...Cítiť blaženosť ktorá vzišla s teba, teraz a s ňou. Mohla si ma naďalej necháť slepého kráčať po zemy, nezcielne a zbytočne no neurobila si tak. Zľutovala si sa nad rozorvanou dušou a kamenným srdcom a šibnutím prútika ona ležala vedľa mňa a ja vedľa nej a možno spočiatku hamblivo no vo vnútri s plamienkom ktorý signalizoval tú túžbu, že práve toto je to čo sme chceli. Deň za dňom, večer čo večer a ja už nevládzem premýšľať..Viem že to je len skúška preto som spečatil dôveru v teba no je ťažká strašne ťažká tak ťa prosím už nás nemuč. Lásku si treba zaslúžiť no netrpeli sme už dosť? Odpovedz mi, poraď mi.

     Snažím sa dať jej všetko a pritom mám pocit, že jej dávam stále menej. Ale ja nechcem byť takým aký som bol, nechcem aby jej láska brala slobodu...Chcem jej darovať voľnosť, takú akú žiadna nemá. Voľnosť plnú lásky na ktorú s deťmi doma čaká teplá večera...Každý štvrtý si vymyslí lásku, požehná jej a potom tento svätý sľub poruší..Ja som ti už dávno sľúbil, zaprisahal som sa ti že keď ťa požiadam o požehnanie bude to z tej najhlbšej lásky, ktorej sa dostane len vyvoleným..Nepretrhnem svoj sľub nikdy, práve preto si vážim sám seba, kvoli tomu pocitu že láska pre mňa znamená niečo viac ako v nej možno vidia ostatný navôkol. Božská láska ktorá dáva zamilovaným krídla a možnosť lietať...dáva im voľnosť a dôveru v to že vždy sa vrátia na miesto na ktorom keď sa otvoria dvere láska im vrazí do tváre, vtečie do nich celým telom a bude ako prameň trieštiť všade navôkol. Skúšaš nás a mnohý by ťa už zavrhli, no ja nie..Hoc mi hlava prestáva fungovať, zaspávam..bolí ma žalúdok, srdce pichá a varí sa mi jed v žilách ktoré neúprosne a neprestajne bolia a pália mi telo.

     Láska ktorá sa často zmení na topiacu sa loď vo vlnách, ktorá sa pomaly potopí mnoho z nás sa v láske utopí pretože nedokáže pochopiť jej krásu a prekonať cestu ktorú vystlala tŕní, utopí sa v mori lásky ktorú má na dosah. No ja ťa chápem a rozumiem ti do poslednej bodky, viem čo očakávaš a som ochotný obetovať sa do konca, do poslednej kvapky..Láska sú momenty v náručí, sú slová, bozky ktoré znamenajú svet. Láska sa nepotrebuje ukazovať pretože žije v srdci zamilovaných. V momentoch kedy pochopia ,že ten druhý je svetom v ich svete a tie splynú v jeden. Ľudia ti dávajú rôzne mená, pretvárajú ťa k obrazu ktorý chcú vidieť. Prečo je tak ťažké pochopiť, že láska sa nedá pretvoriť to my sa musíme pretvoriť k obrazu ktorý si nám dala. Verím v lásku ako ten najhlbší bod podstaty ľudskej existencie, ako tú najvyššiu božskosť a dar ktorý Boh ľuďom dal.

     Bozk od ruže ktorý bolí no je tým najkrajším a najsilnejším, taká láska je. Spúta pery, ruky, hlavu aby v momente roztrhla povraz a my sme leteli svetom na miesta o ktorých sa nám nesnívalo. Láska daj mi silu vydržať tvoje skúšky. Nezáliží na počte, nezáleží na tom aké budú len mi daj silu ich zvládnuť, pretože s pocitom že som kvoli svojej slabosti prišiel o tú najužasnejšiu ženu, s pocitom že som v teba neveril a prišiel som o svoje miesto na tomto svete a o svet skrytý v nej by som nedokázal žiť a navždy by som zanevrel. Láska prekoná všetko, omnia vincit amor...V teba verím a tebe sa obetujem celým telom a dušou pretože život bez lásky životom nie je. Život bez teba životom nie je láska to už viem...viac ako rok...