Dead poets society

Spravila si ma najšťastnejším na svete, všetko zmenila a priniesla pochodeň tepla a lásky do môjho života. Prebudila zmznuté a mŕtve srdce opäť k životu.. Splnila mi sny a túžby, stala sa kráľovnou mojich dní. A dnes príde to čo nechápem, hľadám chybu v mojom vnútri ,snažím sa potlačiť bolesť, udusiť ju a zmiesť zo sveta no nenachádzam recept. Nemôžem to pochopiť? Prečo? Rozmlátilo to moje chápanie na trosky topiace sa v zrádnej hlbočine..Mozog pracuje, napína sa do , myslenie sa stáva rýchlejším , odpadávam....Odchádzam sám zo seba a lietam v znetvorenej krajine ukrutnej bolesti, oči zaplavené slzami..Čo sa to deje? Diabol drása moje srdce v pazúroch a to stená od bolesti vzpiera sa na záchranu no mozog nespolupracuje....Myšlienky výria, narážajú ako šípy a trhajú ma na kúsky. Kto sa rozhodol práve teraz zniesť tento trest na mňa? Pomóc, kto ma zachráni?  Kto tomu zabráni? Ty jediná máš tú moc. Prostriedky na spásu duše. Prečo dnes? Prečo teraz? Chcem ho vyhnať zo života, zabiť pochovať a už nikdy nepočuť to meno!  Sledujem, čakám a dúfam bezvýsledne...Niekde je chyba, niečo sa stalo a ja nerozumiem. Kde som sklamal? Chcem sa opiť, nechať alkohol rozpúšťať bolesť ďaleko od plačúceho srdca. Odpadnúť a nechať umrieť myseľ ,nevnímať....Agresia neuveriteľných objemov zmieta sa v mojom vnútri, amok ktorý nenachádza vzdiaľený cieľ. Pomätenosť, chcem kričať, plakať a zoslať ho do horúcich pekiel sa smažiť za existenciu, nič len existenciu. Utekám, dusím sa, potrebujem voľnosť.
Múčí ma môj vlastný sentiment a ja s ním nedokážem bojovať...