Dead poets society

Si dokonalosť sama, stelesnená krása. V tebe vidím prapodstatu nádhery, v tvojich krivkách sa strácam ako v púšti, sledujem každý milimeter a od všetkého úžasu som opätovne zavretý s darom možnosti znova a znova sa strácať. Putujem prstom po tvojom tele, oči mi spaľuje nemožnosť pochopiť odkiaľ sa tento zázrak vzal. Prišla si snáď z neba? Si anjel? Tvoja vôňa sladká ako med, stala sa mojou drogou na ktorá ma unáša do iných galaxií, stačí sa nadýchnuť a moja duša odlieta do neba. Tvoja žiara zatieňuje všetky ostatné, pri tebe strácajú lesk a sú len fádne bábky v nemožnej hre. Si poklad ukrytý roky na zemi, jediný svojho druhu, schovaný pred zrakmi ľudí, jeho genialita schovaná hlboko, zvláštne pokorná a skromná a predsa jedinečná. Si kvetom na lúke pod mrakom, na ktorý jediný chce slnko zoslať svoje lúče ,aby rástol do svojej nevídanej krásy ďalej a ďalej. Ten kto ho uzrie sa zblázni, pretože jav ,ktorý nemá sebe rovného privádza zmysli do šialenstva. Som narkomanom závislím na tebe, na tom aká si. Každý pohľad do tvojich očí ma premieňa na kameň, nehybný no predsa horúci zapálený láskou. Na tebe som nechal svoj zrak a túžbu, prikovaný a sledujúci každý tvoj pohyb. Milióny fotografií by nestačili na zachytenie pôvabu, ladnosti a symetrie tvojho tela. Si ženou nad ženami, krásou nie zemi hodnou, len zázrakom som ťa našiel a teraz ťa mám pri sebe. Topím sa ako ľadovec, pod dotykmi tvojich lúčov, hrejivých, božských vedľa teba sa stávam pokorným sluhom vyššej moci, skláňam hlavu pred diamantom, neobvyklým, jediným, nádherným. Si slnkom vychádzajúcim ľudom pre radosť, keď kráčaš, keď len tak stojíš, má zmysel žiť. Tvoj úsmev je liek na neriešiteľné, tvoja prítomnosť robí z útrap dary. Tvoj hlas je sám poémou zloženou rukou veľmajstra, slová vychádzajúce z hrdla sú a baladou pre uši, symfóniou stvorenou géniom. Možnosť uzrieť tvoje bytie je neuveriteľným pokušením, pod jeho ťarchou ľudia padajú do kolien tak ako som upadol i ja. Si dielom z ktorého sa učia masy, snažia sa mu priblížiť no neúspešne. Si na vrchole, tam kde pojem krása, nádhera strácajú podstatu a vedľa teba sú len slovami, lebo ty si samou dokonalosťou. Spolčením geniality, nádhery, šarmu, elegancie, vášne a do nekonečna prúdiacej zmesi toho čo ostatné len márne hľadajú...