Dead poets society

Sedím a hlavou mi behajú myšlienky, čo bolo, čo je a bude to po čom túžim? Ako nemí film rekapitulujem svoj život záber po zábere..S mnohým nespokojný, s iným ešte viac..až na pár momentov. Pozerám sa do zrkadla na tvár ktorú som mal a prezentoval..chvíle keď som nevedel, čo ďalej nevedel ako budem ďalej kráčať keď pod kolená sa mi valilo čím viac nezodpovedaných otázok, poloprávd...Tak som plával v bahne, bez cieľa...Topil sa..Ako včera si spomínam na tú komédiu ktorá mi vyčarila úsmev na tváry, náhodou? Či osud sa stal v tom momente priateľským? Pred očami mám tvoje nahé telo, tvoj oči do ktorých som spadol..Z vtipu, v momente a moje srdce horelo túžbou po tebe. Od vtedy som mal len jednu, túžbu, jeden smer a šiel za hlasom srdca, ktorého bitie sa rozliehalo do strán..Plynul čas. V neistote logicky, no istý od srdca. Citová explózia, presnejší opis nepoznám. Vedľa mňa si zrazu ležala, tak nevinná, krásna..Krútim sa krútim.. Do teraz som nič podobné nepoznal, keď okamihy s tebou ma unášajú niekde inde, tam kde to ešte dobre nepoznám..Omámený, zamilovaný. Z pred mojich očí zmizla ostatných sexualita, premenila si ostatok na sivé tiene..Tvojou tvárou sa opájam keď ťa vidím, tvojou vôňou, do tvojho objatia upadám ako nemluvňa. Vyčarovala si pre mňa niečo božské, v sekunde zmenila môj život a dala mu zmysel. Ty si mojou múzou, len vďaka tebe viem čo povedať. Viem ,že si ďaleko, no stále si to najdôležitejšie čo mám. Zachránila si môj život, verila mi. A ja chcem do konca mojich dní držať ťa za ruku, vidieť ťa, každý deň moju a nádhernú...Navždy krásnu. Vraj skoro je na dôležité rozhodnutia, a kroky sú neuvážené. No reči nie sú tými ktorým verím, hlas srdca je jediný kompas ktorým sa nechám viesť. A mojím srdcom si ty..Pre teba zložím mesiac ti k nohám pre teba umriem, pre teba a nikoho iného. Čokoľvek. Príjmi moju ruku a drž ju pevne navždy, ja budem vždy tým vedľa ktorého sa zobudíš. Ten ktorý ťa zaplaví láskou na svete skoro nepoznanou...