Dead poets society

Neuveriteľné. Asi som bol pokrytec, doteraz sa pozerajúci pohŕdavo. Či naopak nepoznal čo znamená milovať a čo je to milovanie? Skladám si kúsky skladačky a snažím zo slov zlepiť odpoveď na niečo čomu moja hlava ani srdce nedokážu pochopiť. Arogantne som si myslel ,že viem o čo ide a v tom momente ty všetko moje presvedčenie postavíš do rohu izby kde stráca svoj význam. Áno, dnes v noci som o to prišiel, už nie som panic. Pýtam sa sám seba, skoro či neskoro...? Odpoveď nechávam visieť vo vzduchu...,,Lepší sex som nikdy nemal preboha ja nechápem.“ ,,Toto bolo milovanie.“ Tie slová tak jednoduché a zároveň podmazané štipkou božskosti z tvojich úst zasiahli moje srdce práve čerstvo narodené v svete obrátenom jedným smerom idúc cestou na konci ktorej si ty. Dnes som sa cítil ako dieťa ,ktoré prvý krát spatrilo svetlo sveta, ako človek ktorý sa znova narodil. Pripravila si ma o to čo som ani nevedel ,že mám. Naučila si ma milovať a milovať. Čo bolo to bolo a pri tebe akoby ani to nie...Je 5hodín ráno, ja sedím fajčím a ten 15ročný chlapec v mojom vnútri drží moju myseľ na bode mrazu, stagnujúcu v nechápavosti daného momentu. Už nie som panic. Už viem milovať. Zabila si vo mne tú utkvelú predstavu poznania tých najhlbších citov tým ,že si vo mne vyvolala niečo čo nemožno opísať slovami. Búrka emócií, spleti bleskov všetkých farieb šľahajúcich z môjho srdca na vôkol. Smejem sa sám nad sebou, čo vlastne som si myslel kým si prišla. Minulosť sa scvrkla ako vyfučaný balón a sklonila hlavu nad monumentov symbolizujúcim heroickú energiu tvojej dokonalosti. Sedím a nedokážem pochopiť čo sa stalo..Sedím a všetko vo mne zohriate na bode varu, odpadávam.. Kde som bol v ten moment? Tu nie, ten svet som nepoznal....Či svet či len náš kúsok vesmíru niekde ďaleko do ktorého si ma zaviedla..Tam kde som predtým nebol, v momente keď sme navzájom prišli o niečo v nás...O vsugerovanú predstavu ,že sme už milovali...