Dead poets society

Či chceme, alebo nie raz príde ten deň keď sa pretrhne istota a život nastolí vládu paranoje. Čo bude potom, keď každú sekundu nás bude sužovať strach zo straty.. Mučivá predstava bezodnej studne šialenstva v nás, poháre s jedom na stoloch, hojnosť otravy srdca všade kam oko dovidí .Budúcnosť pre nás zaistila dovolenku v pekle citov, na mieste kde zdravý rozum pri vchode je nahradený.. Očí spálené nedostatkom krásy od ktorej sú závislé, drogy pre život...Jazyk vyrezaný sebou samým lebo utápa sa v žiali z nemožnosti formovať slová ktoré srdce pumpuje na vonok každú sekundu s kyslíkom zároveň zmenením na oxidy rokladajúce naše telá tak pevne spojené. Vydržíš tú bolesť? Obedu naočkovanú pre nás, zaradenú do jedálneho lístka pre pobavenie osudu. Niekoho niekde za obzorom sa posadnuto smejúcim ukájajúcim zvrátené chúťky po slzách a trápení. Tisíce falošných chodov sa zobrazí pred tvojimi očami pripravených zničiť ťa, poškvrniť tvoju nežnosť vírusom tvoriacim ďalšie a ďalšie momenty zahaľujúce pravdu pod rúško šera. Viera v cit silnejší než čokoľvek je vakcína prúdiaca v mojich žilách ktorú si mi podala. Len otázka znie v mojich ušiach azda dávam ti dosť ,aby v momente keď sa naše oči spoja v celok pre niečo prekrásne čo vlastníme teraz si tou vášňou zahorela celá. Strach je vrahom prenasledujúcim istotu, navlečeným v tmavej róbe sa pohybuje medzi nami a chce zničiť naše sny. Preto musíš veriť. Lebo dôvera je rytierom srdca a kráľom lásky bez obmedzení, ona je všeliekom ktorý porazí čokoľvek. Hoc ďaleko moja ruka bude v tvojej dňom i nocou budem znova a znova vstupovať do tvojho lona, pevne ťa držať a pozorovať tvoje oči s liekmi na jazyku ktoré zachraňujú svet. Už nie matematicky , táto rovnica je daná životom a jej výsledok je prostý, ako jedna s jednou sú jedna tak ja a ty sme my. V rukách držíš meč osudu ktorým roztneš čokoľvek a ostaneš paňou svojich dní. No šance nie sú neobmedzené, každá akcia má reakciu, preto uvažuj nad každým použitím ,lebo čim má dôsledok a ten je často posledný. No ja budem s tebou, hoci viem čo ma čaká nevzdám sa anjela s ktorým je život poémou a problém len slovom. Stretli sme sa náhodou, no náhoda mala následky a teraz letíme spolu za ruky ponad všetko. Kto snažil sa dosiahnuť a stiahnuť nás dolú, kto snažil sa zničiť krídla sa stratil vo vlastnej nevedomosti, zahambený úbohosťou samého seba . Sny sú bláznivé a plány ešte viac no čo nie je? Ako sme začali pokračujeme v bláznovstve ,ktoré vykryštalizovalo do eufórie citov na vrchole blaženosti. Držíš v rukách opraty na koči stvorenom len pre nás dvoch, tým ktorým môžeme utekať životom, drž ich pevne, lebo ja verím ,že ty si tá pre ktorú som sa narodil...