Dead poets society

Zmenil sa od podstaty základný kameň, tehla stavby stavanej za cieľom uspokojiť nenásytnosť v sebe. Rozšírili sa plochy a zbúrali sa hranice dané, niečím. Pošepky kúsok po kúsku bez začiatku a bez konca staviam chrám. Na oslavu teba, božstva môjho srdca. Chrám do ktorého nevstúpi nepokoj, strach ani diabli im podobný. Buď bez starostí pod strechou domova, bez začiatku....bez konca...Bezhraničného rovnako ako sila ktorá ho postavila. Bez slov sa smejem a plačem bez sĺz, sama sebou si niekde vysoko, na vrchole možností, stupnici bytia. Spojená so mnou neviditeľným putom ,ktoré neviem zhmotniť. Nepoškoditeľným hoc samo sa zužuje až napokon ostane len tenká niť. Tá ktorú budeš mať vo svojich dlaniach, ktorou bude omotané tvoje srdce. Tvoje a moje, spolu. Držíš budúcnosť v rukách a ja sa potichu modlím, aby moje božstvo povolilo život láske a nenútilo ma sa stať martýrom. Všetko má tri časy, čo bolo to vieme, smejeme sa spolu a spomíname s úsmevom. Čo je, držíme v svojich rukách, spolu, a skáčeme ponad balvany ,ktoré z času na čas sa zjavia v ceste..Čo bude, ostáva tvojou náplňou, právomocou, budúcnosť je na tebe a si strojcom šťastia, paradoxne nie len pr singulár....Stala si sa strojcom nášho šťastia..Preto skladám dary k tvojim nohách drahšie ako čokoľvek, dary ktoré sa nedajú kúpiť. A revanš je sladší ako čokoľvek človekom vytvorené, čokoľvek čo možno poskytnúť zo zeme zrodené. Opájaš môj život pocitmi parodojúcimi tie najväčšie heroické momenty. Si bohom na zemi, láskou medzi nami chodiacou rozosvievajúc radosť.. Odkiaľ? Odpovedz mi na otázku no priamo, pretože ja, som prišiel na tvoju identitu a v rukách držím vnútro, srdce ktoré som zachránil. Tak ver v slová ktoré plynú z mojich úst, v modlitby denné ospevujúc tvoju genialitu spojenú s krásou nepochopiteľnou ľudskému rozumu. Opantala si ma a stala sa mojim svetom, prechádzam sa lúkami teba, pijem z čase ktorej mok je tebou, čoho sa dotknem si ty. Pokrmom, nápojom, šťastím, láskou....Z špičky hôr pre človeka stratených sa mi dívaš do očí a ja plním každé prianie, ktoré v nich vidím. Som otrokom tvojich citov, ponoreným a utopeným v láske ktorú si mi dala. Keď si zostúpila k človeku a dotykom tvojich roztáli ľadi brániace prírode rásť.Minútu za minútou mi odhaľuješ mňa a ja nachádzam nové smery, možnosti a cesty samého seba..Potichu, sám pred sebou padám do fantázie sniac o budúcnosti s mojím božstvom v srdci a dlaň v dlani čo udrží ohne, nie tlieť, lež svojim jazykmi rozhadzovať dookola spaľujúc negativitu sveta....